Ty si ale honec
Ak si dobre spomínam, bolo to v období pred rozlúčkou so školou. Na internáte boli alkoholové orgie a keďže sme sa do nich zvlášť intenzívne nezapojili, rozhodli sme s Ľubkou, že vyrazíme do mesta. Niekde pred železničnou stanicou sme sa rozhodli, že natrhám nejaké kvety na rozlúčku. „Ľubka, ty to tu stráž a daj mi vedieť, keby niekto išiel“ rečiem a skáčem do prvej záhrady plnej kveteny, ktorú neustráži ani ostnatý drôt vedený ponad plot. Čo čert nechcel, objavila sa policajná hliadka a stačil som len zakričať „Uutekáááááááááj a stretneme sa na intráku. Ja som sa neznámou skokanskou technikou ladne mrskol ponad vysoký plot s ostnatým drôtom, čo si odniesli nové rifle značky LeeCooper poriadnou dierou a kľučkoval som uličkami mesta ako postrelený kanec. Dorazil som na intrák , ale Ľubka sa tam nenachádzala a asi po dvojhodinovom čakaní som sa rozhodol, že pôjdem na policanú stanicu. Oblečený v maturitnom obleku búcham na policajné vráta a pýtam sa ustrašene „Nie je tu náhodou, veď viete, také ryšavé dievča?“ Dvere sa roztvoria a vyškerený policajt zpiští „ Tááák to si bol ty, čo kradol tie kvety!“ Policajný výsluch pokračoval v žiare 100W svetiel, ktoré sa zarezávali do sietnice ako nože. „Čo ste tam robili? Kde ste ešte kradli? Na čo vám boli kvety?“ Na množstvo otázok som vypovedal nepravdivo a na tú poslednú? „Súdruhovia policajti, veď viete. Lúčim sa so školou a máte jedno dievča tam, druhé a tretie onam. Chcel som sa s nimi rozlúčiť nejakou kyticou... „ pokračujem rozprávkou. Pamätám si ich zakalené pohľady, ktoré sledovali novodobého Casanovu a z jedného z nich vypadlo. „ Očúúúvaj, nie si ty nejaký honec?“ Ranený týmto nepravdivým obvinením „ustrašeného chlapca s Oravy“ som potom vytiahol z vačku z klbka bankoviek /vraj som chudobný študent a viac nemám/ jednu stokorunu pokuty a pobral som sa na internát.
Dnes som aj policajt a po mojich skúsenostiach aj z týchto mladých čias ma študenti len tak „neogabú“. Občas mi dajú otázku „ Ujo /toto ma vždy naserie/ policajt, veď vy ste tiež boli mladý a tiež ste si chceli užiť alkoholu a všakovakých radovánok, nie? A ja im „nefalšovanou“ hrdosťou hovorím „ Aáááááááááááno deti moje, ale ja som sa nenechal chytiť, tak ako vy!“